Staffordshire bull terrier portál

Diskusné fórum plemena Staffordshire Bull Terrier / Stafordšírský bulteriér / Stafbul a príbuzných plemien staford, Pitbull Terrier

Nie ste prihlásený

Blogy užívateľov

25-11-2008 8:47:49

Posted by:

Category: Strava

Prirodzená surová strava BARF

Prirodzená strava – BARF

Výživa BARF sa v poslednom čase dostáva do popredia ako reakcia na prevahu priemyselne vyrábaných „kompletných“ krmív, ktorých výrobcovia deklarujú, že kŕmením týmito zmesami sa pokryjú všetky výživové nároky psa. Keďže sa však stále viac dostávajú do pozornosti aj nedostatky takýchto krmív, predovšetkým ich jednostrannosť, chemická konzervácia, nedôvera k použitým surovinám a spracovanie za veľmi vysokých teplôt, ktoré zničí prirodzené živiny, stále viac chovateľov sa snaží spôsob kŕmenia svojich miláčikov nasmerovať späť k prírode. BARF vychádza z podobnosti psa s jeho predchodcom – vlkom a zloženie kŕmnej dávky vychádza približne zo zloženia jedálnička vlka v prírode. Pomer jednotlivých zložiek sa podobá pomeru, v akom sú zastúpené v tele ulovenej koristi a zohľadňuje sa tu aj pôst, ktorý sa vlkovi nevyhne, ak sa mu nepodarí uloviť korisť. V týchto obdobiach sa vlk v prírode prestravuje na rôznych rastlinných zdrojoch (rastlinách, plodoch, korienkoch a podobne), preto je aj rastlinná zložka jedálnička veľmi pestrá.

Suroviny používané v jedálničku prirodzenej stravy:

Suroviny živočíšneho pôvodu:

Hydina
Hydina je veľmi ľahko stráviteľný druh mäsa a práve preto je veľmi vhodná pri prechode z iného krmiva na BARF. Vhodné je najmä kura a morka, kačacie a husacie mäso je mastnejšie a preto môže byť horšie tolerované a je cenovo náročnejšie.
Svalovina – biele mäso, srdcia, žalúdky
Vnútornosti – pečeň – je výborným zdrojom vitamínov (je bohatá na vitamín A, vitamíny skupiny B a železo), ale môže spôsobovať hnačku a je zaťažená odpadovými látkami z tela, preto ju do jedálnička nezaraďujeme príliš často. Optimálne je nepodávať ju častejšie než raz do týždňa.
Mäsové kosti – kuracie a morčacie krky – sú zdrojom vápnika a iných minerálov v optimálnom pomere. Tým, že sú kosti obalené mäsom, psom sa ľahko konzumujú a nehrozí poranenie stien tráviacej sústavy úlomkami kostí. Kuracie krky sú vhodné a bezpečné aj pre šteniatka, dokonca aj pre tie, ktoré ešte majú mliečne zúbky. Podávajú sa vcelku, no ak pes žerie príliš hltavo, je lepšie pomlieť ich mlynčekom na mäso. Niektorí chovatelia podávajú psom aj kuracie či morčacie krídla a stehná. Podľa viacerých literárnych zdrojov by ich podávanie v surovom stave nemalo spôsobovať žiadne problémy, keďže dlhé rúrkovité hydinové kosti sa stávajú štiepivými až po tepelnom spracovaní. Kto má však obavy, môže túto surovinu z jedálnička pokojne vynechať a nahradiť ju krkmi.

Hovädzie
Hovädzie mäso je síce cenovo trochu náročnejšie než hydina, patrí však k veľmi kvalitným a dobre stráviteľným zdrojom bielkovín.
Svalovina – slabina (predáva sa aj ako „polievkové mäso“), srdce, jazyk
Vnútornosti – pečeň, držky, zelené (neprané) držky, pľúca, tracheové trubice
Predovšetkým hovädzia pečeň je významným zdrojom vitamínu A, rovnako ako pri hydinovej pečeni však platí aj tu, že ju podávame len občas. Zelené držky sú vďaka obsahu zvyškov trávenej zelenej potravy cennou prirodzenou zložkou jedálnička, ťažko sa však dajú zohnať, v mäsiarstvach väčšinou dostať kúpiť iba prané predvarené vákuovo balené držky, ktoré už s výživou BARF príliš veľa spoločného nemajú. Pľúca sú cenovo dostupnou zložkou potravy, využívajú sa hlavne v kŕmení väčších plemien alebo väčšieho počtu psov z ekonomických dôvodov. Sú však menej hodnotným zdrojom bielkovín a môžu spôsobovať hnačku. Tracheové trubice sú vhodné ako chrupavkovitý doplnok potravy.
Mäsové kosti – hovädzie predné s kosťou a hovädzia harfa – sú to mäsom obalené kosti, ktoré nie sú príliš tvrdé a neštiepia sa. Pri kúpe hovädzieho predného s kosťou je lepšie vyberať si kusy so širšími kusmi rebier, ktoré sú mäkšie než úzke konce, ktoré už niektoré psy nevedia skonzumovať.
Riedke kosti – kosti z kĺbov – predávajú sa ako hovädzie riedke kosti alebo „kosti do polievky“ – sú veľmi vhodné, aj keď nie sú obalené mäsom. Pes si ich pekne strúha zubami, čím si posilňuje žuvacie svalstvo a čistí si zuby. Zabavia psa na dosť dlhú dobu, ale samého ho s takouto kosťou radšej nenechávame. Podávame ich výhradne surové. Špikové kosti nie sú tak vhodné ako tieto riedke kosti, lebo z nich sa môžu uvoľňovať úlomky a špik môže spôsobiť hnačku. Hovädzie riedke kosti obsahujú oveľa viac vápnika než napríklad kuracie kosti. 

Ovčie a jahňacie
Jahňacie mäso je menej bohaté na bielkoviny než napríklad hovädzie mäso a je mastnejšie, je však veľmi vhodnou surovinou pre psov trpiacich potravinovou alergiou. Napriek jeho cenovej náročnosti je možné u niektorých dodávateľov získať niektoré časti jahňaciny za celkom prijateľné ceny. Ovce môžu byť medzihostiteľmi rôznych parazitov, napríklad plochých červov, preto sa vyhneme skrmovaniu žalúdkov a čriev oviec. Ostatné časti je možné bez obáv použiť.
Svalovina - srdcia, jazyky
Vnútornosti - pečeň, obličky
Mäsové kosti – rebrá, krk – majú optimálny pomer mäsa a kostí na kŕmnu dávku

Králik
Rovnako ako pri jahňacom mäse, aj pri králičom platí, že je vhodné pre alergikov. Na kŕmenie môžeme použiť svalovinu, vyhneme sa tráviacej sústave kvôli možnému výskytu parazitov. Kosti z králika sú tvrdé a štiepia sa na ostré úlomky, preto sa radšej všetkým kostiam okrem chrbtice vyhneme. Králičie mäso je bohaté na esenciálne mastné kyseliny.

Ryby
Vhodné sú ryby morské aj sladkovodné. Morské ryby sú bohatšie na omega 3 a 6 mastné kyseliny a obsahujú viac fosforu než ryby sladkovodné. Pri kŕmení rybami je potrebné dodržiavať určité zásady. Surové ryby obsahujú enzým tiaminázu, ktorý v tele psa odbúrava vitamín B1, čo môže viesť pri častom podávaní surových rýb k poruchám z jeho nedostatku. Preto je vhodné zaradiť do jedálnička aj suroviny, ktoré odbúraný vitamín nahradia, napríklad hovädziu pečeň alebo obličky. Kto by chcel rybami kŕmiť významne častejšie, môže tiaminázu deaktivovať niekoľkominútovým varením, dochádza tak ale aj k zničeniu vitamínov obsiahnutých v rybe. Keďže ryby obsahujú veľké množstvo fosforu, je potrebné vyrovnanie pomeru vápnika a fosforu podaním surovej kosti alebo kalciového prípravku. Pri skrmovaní varených rýb je dôležité odstrániť všetky kosti, lebo tepelne upravené rybie kosti varením stvrdnú a môžu sa psovi zapichnúť. Keď je ryba surová, kosti sú mäkké a pružné a preto takýto problém nehrozí. V sladkovodných rybách sa môžu vyskytovať parazity, preto je lepšie ich na niekoľko dní nechať premraziť.

Bravčové mäso a mäso zo svine divej nie je vhodné na kŕmenie psov kvôli možnému výskytu trichinely alebo vírusu Aujeszkého choroby, ktorá u psov vždy končí smrťou.

Vajcia
Vajcia sú najčistejším zdrojom bielkovín. Surový žĺtok obsahuje veľké množstvo biotínu (vitamínu H) a je preto dobrý na peknú srsť. Naopak surový bielok obsahuje enzým, ktorý biotín odbúrava, ale tento enzým sa dá deaktivovať varením. Problém s odbúravaním biotínu sa objavil v experimentoch s laboratórnymi krysami, ktoré dostávali bielok v nadmernom množstve, no odborníci z praxe sa s takýmto javom nestretávajú.
Na peknú srsť sa odporúča pre psa strednej veľkosti porcia 2 vajíčok cca raz do týždňa. Vaječná škrupina je mimoriadne bohatá na vápnik a ostatné minerály, preto sa odporúča občas ju pridať do stravy vo forme prášku.

Mliečne výrobky
Mliečne výrobky síce nepatria medzi zložky potravy vyskytujúce sa v prírode, ale keď psovi nespôsobujú tráviace problémy, sú vhodným spestrením jedálnička. Vhodný je najmä tvaroh, ktorý je bohatý na bielkoviny, alebo jogurt, prípadne syry v menšom množstve. Ide o to, aby sa psovi podávali kyslé mliečne výrobky (kyslými mliečnymi výrobkami sa myslí napríklad tvaroh či jogurt, nie skysnuté výrobky po záruke), v ktorých je menej laktózy a preto sú pre psov stráviteľné. Mlieko naopak obsahuje mliečneho cukru (laktózy) príliš veľké množstvo, preto psom môže spôsobiť hnačku.


Suroviny rastlinného pôvodu:

Zelenina
Zelenina je neoddeliteľnou súčasťou prirodzenej stravy BARF. Tráviaci trakt psa nedokáže rozložiť celulózu, z ktorej sú zložené steny buniek zeleniny, preto je potrebné dávať psovi zeleninu mixovanú, aby mohol využiť všetky dôležité látky, ktoré sú v nej obsiahnuté. Rastlinná zložka kŕmnej dávky by mala obsahovať 50% zelenej listovej zeleniny, ktorá je pre psa najhodnotnejšia, zvyšných 50% môžu tvoriť ostatné, „farebné“ druhy zeleniny.
Vhodné sú takmer všetky druhy zeleniny, čím pestrejšie, tým lepšie, dobré je druhy striedať aby sa predišlo nedostatku vitamínov.
Niektoré druhy zeleniny môžu psovi ublížiť, preto sa ich treba vyvarovať:
- avokádo (obsahuje toxín perzín)
- druhy zeleniny ktoré môžu obsahovať solanín: zemiaky, rajčiny so zelenými miestami, zelená paprika (psom dávame len žltú a červenú sladkú papriku), baklažán, feferónky
- strukoviny (šošovica, hrach, fazuľa a pod.) a hlúboviny (kapusta, kel, kaleráb, brokolica, karfiol, ružičkový kel a pod.), ktoré môžu nadúvať – výnimkou je čínska kapusta
- opatrne treba aj s cesnakom a cibuľou, ktoré sú tiež pre psa jedovaté
Vhodné sú tieto druhy zeleniny: 
- zelená listová zelenina: hlávkový šalát (pozor na obsah dusičnanov), čínska kapusta, rímsky šalát, ľadový šalát, špenát (pozor na kyselinu oxálovú, ktorá bráni vstrebávaniu vápnika – šteňatá nekŕmiť veľkými množstvami špenátu)
- fenykel – obsahuje veľké množstvo vitamínu C, pôsobí upokojujúco na žalúdok, účinkuje spomaľujúco na rast baktérií a plesní
- šalátové uhorky, cuketa, tekvica (oranžová tekvica obsahuje veľa betakaroténu a pôsobí priaznivo pri problémoch s močovým mechúrom a prostatou)
- koreňová zelenina: mrkva (obsahuje betakarotén, ktorý priaznivo pôsobí na zdravie očí, kože a srsti, a pektín obsiahnutý v mrkve podporuje sliznicu čreva a činnosť čriev), petržlen, paštrnák, zeler bulvový aj stopkový, cvikla (obsahuje veľa železa, preto priaznivo pôsobí na tvorbu krvi), všetky druhy sú použiteľné aj s vnaťou
- paprika – pre psov je vhodná iba žltá a červená paprika, zelená obsahuje pre psov jedovatý solanín – paprika obsahuje veľa vitamínu C a betakaroténu, posilňuje imunitný systém a podporuje trávenie
- paradajky – vhodné sú len úplne zrelé paradajky, zelené paradajky obsahujú solanín, preto treba aj na najmenšie nezrelé miesta z paradajky vykrojiť – paradajky svojimi prospešnými látkami prispievajú k očiste pečene a k tvorbe krvi

Ovocie
Vhodné sú tieto druhy ovocia:
Ananás, jablko, marhule, banány, hrušky, černice, jahody, figy, grepy, šípky, čučoriedky, maliny, žltý melón, červený melón, svätojánsky chlebík, čerešne, kiwi, litchi, mandarinky, mango, nektarinky, papaya, broskyne, slivky, egreše, citróny
Menej vhodné sú druhy: baza, karambola, hrozno, dule

Obilniny
Obilniny nie sú prirodzenou stravou psa a preto sa bez nich bez problémov zaobíde. Kto však obilniny do stravy psa dopĺňať chce, môže tak pokojne urobiť. Vhodnejšie je používať bezlepkové obilniny, lebo lepok môže podporovať zápaly, čo by mohlo zhoršiť napríklad problémy s kĺbmi pri dysplázii či artritíde. Veľa druhov obilnín je dnes už v predaji vo forme vločiek, ktoré stačí zaliať vriacou vodou a nechať zmäknúť, aby boli pre psa stráviteľné. V opačnom prípade by mohol pes trpieť nadúvaním.
Medzi bezlepkové druhy obilnín patria: amarant, kukurica, ryža, pohanka (menej vhodná, spôsobuje nadúvanie), proso, quinoa.
Obilniny obsahujúce lepok: ovos, pšenica, raž, špalda, jačmeň.

Semená, orechy, oleje, doplnky
Oleje sú neoddeliteľnou súčasťou prirodzenej stravy, pretože sú zdrojom nenasýtených mastných kyselín ktoré si telo nedokáže samo vytvoriť. Sú dôležité pre zdravú kožu a srsť a potrebné pre látkovú výmenu. Dôležité je vyberať iba za studena lisované oleje, v ktorých sú najlepšie zachované všetky prospešné látky z pôvodnej rastliny, tieto oleje obsahujú zároveň aj viac nenasýtených mastných kyselín, lebo tie pri lisovaní za vyšších teplôt oxidujú. Aby sa zabránilo nedostatku niektorých dôležitých látok v organizme, je vhodné oleje striedať. Oleje obsahujú omega-3 a omega-6 mastné kyseliny, ktorých účinok je navzájom protikladný, preto by sa mali telu dodávať vo vyváženom pomere. Pes z mäsitej stravy získava veľa omega-6 mastných kyselín, preto je vhodné zvoliť ako doplnok stravy olej bohatý na omega-3 mastné kyseliny. Medzi ne patria živočíšne oleje – olej z lososa, z tresky a pečeňový rybí tuk, z rastlinných olejov je to ľanový, konopný, repkový olej a olej z vlašských orechov.
Ako doplnok stravy sa môžu psovi občas pridať rôzne semená a orechy, ktoré sú bohaté na tuky, dodávajú energiu a množstvo vitamínov a minerálov. Dôležité je, aby ich pes dostal rozdrvené, aby ich mohol stráviť, vcelku by ich nestrávené vylúčil. Orechy obsahujúce veľa tukov by sa nemali podávať príliš často či vo veľkých množstvách. Pre psa sa môžu použiť kešu orechy, arašidy, lieskovce, vlašské orechy, kokosové orechy, tekvicové jadrá, ľanové semená, mandle, para orechy, píniové orechy, sezam, slnečnicové semená.

BARF pre šteňatá
Prirodzenou stravou BARF sa môžu samozrejme kŕmiť aj malé šteňatá po odstavení. Dodržiavame približne tieto množstvá:
denná dávka krmiva: 5 – 7% (+/-) z hmotnosti šteňaťa (množstvo priebežne prispôsobujeme rastúcej hmotnosti)
ovocie a zelenina - 20% z celkového množstva
mäso a mäsové kosti – 80% z celkového množstva – tento diel by mal pozostávať z 20 – 25% čistého mäsa a zo 75 – 80% mäsových kostí (kosti od 6. – 7. týždňa)

Suroviny vhodné pre šteňatá:

Od 4. – 5. týždňa:
Ovocie: banány, jablká
Zelenina: mrkva, fenykel, čínska kapusta, cuketa
Obilniny a rôzne: ryža (pre malé šteniatka len biela ryže, nie natural), prosové vločky, ryžové vločky, ovsené vločky (vločky musia byť vždy zaliate vriacou vodou a napučané), tvaroh, kozie mlieko, cottage cheese
Mäso, ryby a vnútornosti: hovädzia svalovina, hovädzie srdce, konské mäso, losos
Doplnky: šípky, pivovarské kvasnice, hodnotné oleje

Od 6. – 7. týždňa:
Zelenina: šalát
Obilniny a rôzne: žĺtok a škrupinka z vajca
Mäso, ryby a vnútornosti: kura, morka, teľacie mäso, zelené držky
Mäsové kosti: kuracie krky, kuracie chrbty, hovädzie riedke kosti

Od 12. týždňa:
Ovocie: marhule, hrušky, ostružiny, jahody, maliny
Zelenina: červená repa, cukrová kukurica, rukola, šalátová uhorka
Obilniny a rôzne: cestoviny, napučané špaldové vločky, orechy, cmar, bio jogurt
Mäso, ryby a vnútornosti: jahňacie mäso, ovčie mäso, kozie mäso, hovädzia pečeň (1x do týždňa), hovädzie pľúca (1x do týždňa), králik, treska, makrela, pstruh, tuniak
Mäsové kosti: veľké hovädzie riedke kosti, konské kosti, morčacie krky, hovädzí chvost, teľacia hrudná kosť
Doplnky: spirulina, chlorela, múčka z morských rias, aloe vera, propolis, med
Čerstvé bylinky: trebuľka, bazalka, kerblík, malinové a ostružinové listy

Od 5. – 6. mesiaca:
Ovocie: čučoriedky, ríbezle, čerešne, kiwi, mandarinky, pomaranče, broskyne, slivky, mirabelky, ananás
Zelenina: tekvica, kukurica, špenát, mangold, zeler
Obilniny a rôzne: bulgur, amarant, pšeničné klíčky
Mäso, ryby a vnútornosti: hrtany, kolenné kĺby, jahňacie rebrá
Oleje a tuky: olej z tresčej pečene, lososový olej, ľanový olej, konopný olej, pupalkový olej, olivový olej, repkový olej, olej z vlašských orechov, maslo
Čerstvé bylinky: petržlen, mäta

Množstvá potravy a pomer zložiek pre mladých a dospelých psov:
denná dávka krmiva: 2 – 3% (+/-) z hmotnosti psa
ovocie a zelenina – 25 - 30% z celkového množstva
mäso a mäsové kosti – 70 - 75% z celkového množstva – tento diel by mal pozostávať z 25 – 30% čistého mäsa a zo 70 – 75% mäsových kostí

Ak namiesto mäsových kostí pes dostáva kosti, ktoré nie sú obalené mäsom, ich podiel z celkového množstva potravy by mal byť 10%. Vnútornosti by nemali byť zastúpené vo väčšom pomere než je 10% z podielu surovín živočíšneho pôvodu.

Prechod na BARF
Možností, ako psa preorientovať na BARF, je niekoľko. Ak je pes zdravý a nemá sklon k žiadnym zažívacím ťažkostiam, môžeme zvoliť rýchly prechod na BARF. Psovi dáme na jeden až dva dni pôst a potom môžeme okamžite začať kŕmiť surovou stravou.
V prípade obáv z tráviacich ťažkostí alebo v prípadoch, kedy pôst nie je najvhodnejšou alternatívou (malé šteňatá), môžeme zvoliť postupný prechod na surovú stravu. V tomto prípade môžeme porcie stravy skombinovať, napríklad zaradíme do denného jedálnička jednu porciu surovej stravy. Táto by mala byť zaradená najskôr 6 hodín po podaní hotového krmiva, lebo hotové krmivo sa trávi dlhšie než surová strava a odstup 6 hodín by mal zaistiť, že hotová strava už bude v hrubom čreve. Nikdy nemiešame hotové krmivo a surovú stravu, mohlo by to viesť k nadúvaniu a kŕčom.
Pri prechode na BARF je vhodné začať s ľahšie stráviteľnými zložkami potravy, aby sa tráviaca sústava mohla ľahšie prispôsobiť. Z mäsa je vhodné hovädzie a hydinové mäso, z kostí by sme mali voliť mäkšie druhy, napríklad kuracie krky a hovädzie riedke kosti.




Teta kudláková zdraví všetkých milášikov a praje dobrú chuť! grin



V texte boli použité informácie z týchto diel:
Susanne Reinerth: Natural Dod Food
S. L. Schäfer, B. R. Messika: BARF Junior
R. H. Pitcairn, S. H. Pitcairn: Přírodní medicína pro psy a kočky



Digg! del.icio.us
Komentáre

re:Prirodzená surová strava BARF


Klaudika - super, veľká pochvala, teším sa z tohto obsiahleho materiálu!!! smile


1 - Posted by: Linduss - 25-11-2008 10:47:01
 

re:Prirodzená surová strava BARF


este sa zacnem cervenat Carmen grin


2 - Posted by: kudlakova - 25-11-2008 13:17:13
 

re:Prirodzená surová strava BARF


Daniela, ďakujem, veľmi si nám tým pomohla, síce ešte nemám krpatú doma, ale aspoň sa budem môcť zodpovedne pripraviť.


3 - Posted by: jaro74 - 25-11-2008 19:14:32
 

re:Prirodzená surová strava BARF


rado sa stalo smile


4 - Posted by: kudlakova - 25-11-2008 19:50:32
 

re:Prirodzená surová strava BARF


Ty brdo, ty si ale Tetka Vsevedka!!!! smile
Som zistila, ze to co davam krpatej nie je  vzdy pre nu dobre... Napr.: Brokolicu, hrozno, kalerab. No tak tomu sa teraz vyhnem...
Ozaj mam otazku...
Ked sa papa surova strava, tak si pisala, ze by sa to nemalo kombinovať s varenou, no ako to je s prilohou? Staci tam k masu ako priloha len zelenina a ovocie a rozne vlocky? Ziadna ryza a cestoviny (samozrejme nie surove)?


5 - Posted by: barbss - 27-11-2008 15:04:35
 

re:Prirodzená surová strava BARF


grin
staci aj zeleninka, mozes pridat vlocky aj ked to tiez nie je nutne, a varenu ryzu a cestoviny v klude tiez mozes davat, nic sa nestane wink
ja cestoviny nedavam teraz uz velmi kvoli lepku ktory nerobi dobre pri dysplazii, ale su aj bezlepkove, takze pohoda, a ked hafan nema s klbami problem tak to netreba vobec riesit ci su bezlepkove alebo nie, a ryza je bezlepkova vzdy


6 - Posted by: kudlakova - 27-11-2008 18:02:21
 

re:Prirodzená surová strava BARF


Danke!


7 - Posted by: barbss - 28-11-2008 12:26:55
 

re:Prirodzená surová strava BARF


mna by zaujimala denna davka vitaminu D,fosforu a vapniku... :/ nech nesposobim stencovi mlademu (rtw,okolo 8 tyzdnov) zvapenatenie klbovych chrupaviek


8 - Posted by: slawin - 29-11-2008 22:23:40
 

re:Prirodzená surová strava BARF


Ahoj slawin, neviem ci sa toto pytas kvoli pomeru surovin ktore by si chcel (chcela) pouzit, alebo kvoli doplnkom, ktore by si chcel (chcela) pridavat. BARF je vyziva nastavena tak, aby boli vyzivove naroky psa pokryta natolko, aby nebolo nutne pridavanie vitaminov a mineralov naviac, ak psik nema zo zdravotnych dovodov zvysene naroky.

Tabulkove hodnoty su podla knihy "Chov psu" od Zdenka Prochazku taketo:
vitamin D - 20 - 40 mj na kg zivej hmotnosti psa pre stena a polovica z tejto davkypre dospeleho psa
vapnik 530 mg na kg zivej hmosti pre stena a 265 mg pre dospeleho psa
fosfor 440 mg na kg zivej hmotnosti psa pre stena a 220 pre dospeleho psa

V praxi ale pri vyvazenosti stravy nie je nutne bat sa nedostatku ci nadbytku vitaminu D. Vitamin D3 si organizmus psa vytvara v urcitej miere sam, potrebuje k tomu UV ziarenie, teda dostatok pohybu na dennom svetle, alebo moze vitamin D prijimat z potravy (z rastlinnej ako vitamin D2 a zo zivocisnej ako vitamin D3). Vitaminy D2 aj D3 maju prakticky rovnaky vyznam pre organizmus psa, su rozpustne v tuku, v tele psa sa vitamin D uklada v peceni, vo svaloch a v tuku. V strave sa nachadza hlavne v tychto surovinach: ryby, rybi tuk, rybia pecen a olej z nej, zltok, maslo, maso, obilne klicky.

Vapnik a fosfor musia byt vo vyvazenom pomere v strave, lebo inak by sa nevstrebavali tak ako by sa mali. Ked je privela vapnika, nevstrebava sa fosfor, ked je privela fosforu, nevstrebava sa vapnik. Telo sa snazi v krvi zachovat pomer (u dospelych psov) vapnika a fosforu 1,3 : 1 v prospech vapnika, aby vsetko pekne po fyziologickej stranke fungovalo. Ak je v strave vyrazna prevaha fosforu, telo na to, aby ho mohlo spracovat, taha vapnik, ktory k tomu potrebuje, z kosti. Tym sa vlastne kosti odvapnuju a moze dojst az k lamavosti kosti alebo rachitide v extremnych pripadoch. Preto musi byt tento pomer vyrovnany. Tento pomer nemusime prepocitavat kazdy den, dolezite je, aby bol tento pomer z dlhodobejsieho hladiska vyrovnany, samozrejme u steniatok je lepsie snazit sa ho denne priblizne dodrzat. V mase prakticky ziadny vapnik nie je, je v nom plno fosforu, najviac fosforu je v rybach a v hovadzine, preto sa pridava iba vapnik (bez fosforu) na vyrovnanie pomeru. U steniatka by mal byt tento pomer az 3:1 v prospech vapnika aby sa kosti vyvijali dobre.

My mame doma steniatko ktore je na BARFe prakticky odchovane, presli sme nan vo veku 10 alebo 11 tyzdnov, drzali sme sa presne toho planu ktory som napisala aj vyssie a vsetko bolo v maximalnom poriadku. Princezna ma teraz pol roka a vyvija sa krasne a bez problemov. Ked sme boli cca 3 - 4 dni na strave kde bolo menej kosti, trosku nam zacalo padat usko, takze bolo hned vidno ze telicko si berie vapnik z chrupavky, ale po cca 3 - 4 dnoch so zvysenou davkou kosti bolo usko zase ako ma byt. Chcem tym povedat, ze si netreba robit velke starosti kvoli tabulkovym hodnotam a hlavne pozorne sledovat havina. Kazdy organizmus ma urcite potreby, ktore su vo velkej miere individualne aj napriek tabulkovym hodnotam, a najlepsie je odsledovat si tie optimalne davky podla toho, ako telo reaguje. Ja si vsimam kvoli vapniku usi, prsty na nohach (nemali by sa rozchadzat ci vystierat) a spravanie, ked ma stena malo vapnika, snazi sa potrebu rychlo vykryt, co sa moze prejavovat pojedanim napriklad hovienok alebo lizanim steny v byte. Ja viem ze ti ide najma o to, aby tvoj havino netrpel v neskorsom veku problemom s klbami kvoli vapenateniu chrupaviek, a preto ta opatrnost, no myslim si ze pri prirodzenej strave to bude ok. Ja mam na tejto strave aj fenu s tazkou dysplaziou, a teraz je vo velmi dobrej kondicii, odkedy ju takto krmime. Vobec nekriva a dokaze behat do zblaznenia.
S. Reinert v citovanej knihe pise, ze prebytocny vapnik sa z tela vyluci, na rozdiel od umeleho - teda ak su jeho zdrojom kosti, vajickove skrupinky alebo calcium citrat, nemalo by sa stat nic zle, samozrejme by som to ale neprehanala. K teme vapnik je celkom fajn clanocek aj na www.veterina-info.cz s nazvom "Kolik vapniku potrebuje pes", skus este mrknut tam wink
Dufam ze som ti odpovedala...


9 - Posted by: kudlakova - 30-11-2008 16:07:08
 

re:Prirodzená surová strava BARF


diky moc..uz len by som rada vedela... toto

vitamin D - 20 - 40 mj na kg zivej hmotnosti psa pre stena a polovica z tejto davkypre dospeleho psa
vapnik 530 mg na kg zivej hmosti pre stena a 265 mg pre dospeleho psa
fosfor 440 mg na kg zivej hmotnosti psa pre stena a 220 pre dospeleho psa

je denna davka?


10 - Posted by: slawin - 01-12-2008 14:15:01
 

re:Prirodzená surová strava BARF


ano to je denna davka, teda denna potreba zivin psa.
ale ked psik dostane v strave viac fosforu nez je ta denna davka, dolezitejsi nez dodrzanie dennej davky je ten pomer vapnika k fosforu, preto treba vapnik pridat nie podla tejto dennej hodnoty, ale podla toho, aby sedel pomer, prebytocne mineraly sa vylucia... teda tak mi to aspon povedal veterinar ked som sa na to pytala...


11 - Posted by: kudlakova - 01-12-2008 20:22:45
 

re:Prirodzená surová strava BARF


Caute ludkovia - ja len taky maly dodatok lebo sledujem ze v texte to asi nie je - masko davajte radsej preventivne na tyzden do mrazaku aby sa znicili choroboplodne zarodky ak by v nom nejake boli, informovala som sa na Statnom veterinarnom ustave kde mi povedali ze tyzden v mrazaku pri aspon -18°C zabije vsetko.
V prispevkoch na fore som to myslim spominala, ale radsej nech je to tu pokope...


12 - Posted by: kudlakova - 05-12-2008 10:27:42
 

re:Prirodzená surová strava BARF


Halou Claudika,tesim z dolezitych infosiek.Chystam sa kupit ryby olej,doteraz som davala olivovy,tak pre zmenu...ale uz minule mi oci bludili aj po lanovom oleji,ale ta cena !Sak bio..Ked robim psom jedlo,tak Funa pride a drga mi do nohy-ze naval mrkvu !No srandy kopec.Sak to urcite poznas smile


13 - Posted by: daraja - 05-12-2008 22:29:39
 

re:Prirodzená surová strava BARF


helou Angelina grin
skus mrknut rybi olej v lekarni - od firmy GS kapsle s rybim olejom, vola sa to oficialne GS Omega 3 a minule som to zohnala za celkom fajn cenu...
inac v dm-ku maju repkovy bio za cca 80 - 90,- Sk, to je oproti lanovemu dooost lacne... wink
hehe s tou zeleninou to poznam, ja mam pirane nastupene aj ked cistim morcatam zeleninu, a to sa potom tazko vysvetluje ze to nie je pre ne grin
a ked im davam maso s cviklou tak to tak pazravo zeru ze mam z toho aj koberec zasr... laugh


14 - Posted by: kudlakova - 06-12-2008 23:28:43
 

re:Prirodzená surová strava BARF


ahoj, vyborny clanok, velmi mi pomohol. Chcela som sa opytat, co sa tyka BARfu u steniat, ako je to s prilohou? Moze sa davat? Ak ano, docitala som sa ze ma tvorit max 20% z davky. Tak z coho mam ubrat, aby to dokopy tvorilo 100%. Nie som si celkom ista, tak sa radsej pytam:)
Dakujem


15 - Posted by: daida247 - 09-07-2009 10:55:20
 

re:Prirodzená surová strava BARF


ahoj daida, mam doma 2 zdroje a v kazdom je to vyratane trochu inak. predpokladam ze pod pojmom priloha myslis nieco z obilnin. ja osobne by som obilniny nedavala pokial pes nie je moc pochudnuty. ak treba dvihnut vahu, tak v tom pripade obilniny spravia dobru sluzbu, aj ked ja ich davam iba zriedka lebo pes ich vobec nepotrebuje.
- v jednej knihe sa uvadza ze obilniny sluzia - ako som uz spomenula - ako dodatocny zdroj energie, teda na zvysenie vydatnosti krmnej davky na prechodne obdobie a podla nej sa obilniny nerataju do tych 100% ako cast, ale davaju sa naviac - teda krmis presne tak ako si bola zvyknuta a k tomu pridas obilnu zlozku navyse
- v druhej knihe je podiel vyratany tak, ze mnozstvo alebo podiel zivocisnej zlozky ostava ako obvykle a rastlinna cast sa rozdeli na dve polovice - polovica bude zelenina a polovica obilniny
neviem ci som ti pomohla, rozhodnutie bude len na tebe ktorou z tychto 2 variant sa budes riadit. ja davam obilniny iba ked davam babam vajicko alebo mliecne vyrobky, co je malokedy, a vtedy ich davam tak od oka na zahustenie, a k masu ich nedavam vobec. neviem akeho mas hafana ale ak nepotrebujes poriesit nejaky problem s nizkou hmotnostou tak by som na tvojom mieste ostala iba pri obcasnom pridavani, nedavala by som obilniny denne. jedna z nasich babuchen je odchovana na barfe bez priloh od 10 tyzdnov a teraz ma vyse roka a vyrastla z nej pekna zdrava fenka.
ak by si sa predsa len rozhodla ich davat, pokial budes davat nejake vlocky napriklad, tak je dobre zaliat ich vriacou vodou a nechat zmaknut, inak by hafana naduvalo. tiez je lepsie davat bezlepkove druhy, tie su setrnejsie k crevam aj ku klbom.


16 - Posted by: kudlakova - 09-07-2009 22:34:14
 

re:Prirodzená surová strava BARF


psika zatial nemam, ale v jeseni/cize mam este dost casu/ si pojdeme po 8.tyzdnove steniatko GR. tak tu prilohu asi nebudem davat....ja som si myslela ze ma predsa len nejake opodstatnenie, sice neviem ake..... dakujem. Teda podla teba mozem bez problemov krmit barfom odmalicka? lebo som zaciatocnik a bojim sa ze urobim nieco zle a ten psik za to bude pykat:(


17 - Posted by: daida247 - 10-07-2009 10:42:59
 

re:Prirodzená surová strava BARF


hehe tak pokial viem tak goldici su dobri jedlici tak tam urcite nebude problem ze by mal podvahu, ja by som obilniny asi vynechala a davala ich len vynimocne. no ako vravim, ja mam s krmenim barf od stenacieho veku dobre skusenosti, babizna je pekna a zdrava a vsetko nasvedcuje tomu ze sa vyvinulo vsetko spravne. dolezite je aby sa dodrzal pomer masa a kosti aby bol v rovnovahe vapnik a fosfor nech sa kostra spravne vyvinie. pri goldikovi si treba davat pozor na klby, oni zvyknu castejsie nez ine plemena trpiet dysplaziou, tak tam by nebolo od veci pridavat k strave chondroprotektiva a vitamin C ktory sa podiela na spevnovani klbovych vaziv, v prirodnej forme je dostupny napriklad v susenych sipkach ktore sa daju kupit v lekarni a pomelies ich lahko na mlynceku na kavu smile


18 - Posted by: kudlakova - 10-07-2009 11:31:56
 

re:Prirodzená surová strava BARF


na nete som nasla ze u steniat ma byt pomer Ca-P 3-1, ale neviem si celkom dobre predstavit ako to budem pocitat:R
ako si to pocitala ty?
Diki


19 - Posted by: daida247 - 10-07-2009 15:41:32
 

re:Prirodzená surová strava BARF


ak dodrzis ten pomer masa a kosti ako je to v tom vypocte pre steniatka, dalej otazku pomeru vapnika a fosforu riesit nemusis, ten vypocet pre steniatka uplne vykryva tuto potrebu tak ze netreba pridavat vanik ani fosfor, je to vyvazene.


20 - Posted by: kudlakova - 11-07-2009 12:38:24

 

www.staffies.net